Šinkanzen
Šinkanzen
V Japonsku plánujú v roku 2025 vypustiť vlak nadľahčovaný elektromagnetmi. Jazdiť medzi dvoma mestami bude rýchlosťou až vyše 500 km za hodinu. Náklady s ním spojené predstavujú 5 biliónov jenov (okolo 920 miliárd Sk).
Krajina vychádzajúceho slnka začína práce na novej generácii moderného rýchlovlaku, pri ktorom budú súčasné rýchlovlaky pôsobiť dojmom, „akoby niekto tlačil bicykel“. Projekt dostal zelenú vďaka súhlasu vlády, ktorá odobrila japonským železniciam experimentálnu jazdu medzi japonskými mestami Tokio a Nagoja.
Medzi mestami bude jazdiť rýchlovlak nadľahčovaný magnetizmom, ktorý dokáže dosiahnuť rýchlosť až 500 km za hodinu. Výber trasy zohľadňoval životné prostredie, výstavbu budov aj ekonomické náklady. Nová trasa si vyžiada aj výstavbu nových železničných objektov. Magneticky levitujúci (MAGLEV) rýchlovlak, ako už názov naznačuje, sa vznáša pomocou vysokoenergetického magnetického poľa nad koľajnicami. To, že nedochádza k treniu, mu umožňuje dosahovať vysoké rýchlosti.
Japonské rýchlovlaky používajúce túto technológiu boli prvýkrát testované v roku 1960 s veľkou publicitou na trase v západnej časti Tokia. Najvyššia rýchlosť tohto rýchlovlaku bola dosiahnutá na úrovni 581 km za hodinu. Keď je pre čitateľov ťažké si niečo také predstaviť, mohli by skúsiť si predstaviť komerčné lietadlo, ktoré tesne nad zemou preletí na „plný plyn“.
Čitateľov však tento koncept nemusí až tak vzrušovať, lebo Japonci sa vyjadrili, že plánujú komerčne sfunkčniť tento rýchlovlak až v roku 2025. Náklady s ním spojené predstavujú 5 biliónov jenov (okolo 920 miliárd Sk).
Krajina vychádzajúceho slnka začína práce na novej generácii moderného rýchlovlaku, pri ktorom budú súčasné rýchlovlaky pôsobiť dojmom, „akoby niekto tlačil bicykel“. Projekt dostal zelenú vďaka súhlasu vlády, ktorá odobrila japonským železniciam experimentálnu jazdu medzi japonskými mestami Tokio a Nagoja.
Medzi mestami bude jazdiť rýchlovlak nadľahčovaný magnetizmom, ktorý dokáže dosiahnuť rýchlosť až 500 km za hodinu. Výber trasy zohľadňoval životné prostredie, výstavbu budov aj ekonomické náklady. Nová trasa si vyžiada aj výstavbu nových železničných objektov. Magneticky levitujúci (MAGLEV) rýchlovlak, ako už názov naznačuje, sa vznáša pomocou vysokoenergetického magnetického poľa nad koľajnicami. To, že nedochádza k treniu, mu umožňuje dosahovať vysoké rýchlosti.
Japonské rýchlovlaky používajúce túto technológiu boli prvýkrát testované v roku 1960 s veľkou publicitou na trase v západnej časti Tokia. Najvyššia rýchlosť tohto rýchlovlaku bola dosiahnutá na úrovni 581 km za hodinu. Keď je pre čitateľov ťažké si niečo také predstaviť, mohli by skúsiť si predstaviť komerčné lietadlo, ktoré tesne nad zemou preletí na „plný plyn“.
Čitateľov však tento koncept nemusí až tak vzrušovať, lebo Japonci sa vyjadrili, že plánujú komerčne sfunkčniť tento rýchlovlak až v roku 2025. Náklady s ním spojené predstavujú 5 biliónov jenov (okolo 920 miliárd Sk).
